Alexander Štrba sa narodil 18. októbra 1946 v Nových Zámkoch. Vyrastal spolu s mladším bratom Róbertom v zmiešanej židovsko – katolíckej rodine otca Sándora Štrbu (1913) a mamičky Heleny Štrbovej rod. Herzovej (1922).
Obe rodiny pochádzali z Nových Zámkov. Otec prežil vojnu v rumunskom mestečku Erdély. Mamičkinu rodinu v júni v roku 1944 odvliekli spolu s jej mamou, otcom a mladšími sestrami Anči a Katkou do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Strašné útrapy vyhladzovacieho tábora prežila iba ona a sestra Anči. Po vojne Helena konvertovala na katolícku vieru a vydala sa. Alexander aj s bratom boli vychovaní v katolíckej viere. Mama o holokauste a židovstve synom nerozprávala jednak preto, že jej spomienky boli príliš desivé a jednak preto, lebo sa bála, že by sa prežité hrôzy mohli zopakovať. O svojom židovskom pôvode sa Alexander dozvedel už v detstve, ale o holokauste, ktorý tragicky poznamenal jeho rodinu nevedel nič. Jej príbeh sa dozvedel až v dospelosti, keď mama už vo vysokom veku na žiadosť svojich synov svoje smutné zážitky z koncentračného tábora napísala.
Detstvo mal Alexander pekné, hrávali s bratom futbal, chodili na korčule a hrávali sa na učiteľov. Tými sa v dospelosti napokon stali obaja bratia. Alexander sa po maturite na gymnáziu dostal na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú však nedokončil. Ani nie 21 ročný sa oženil a v máji v roku 1968 sa jeho manželke narodil ich prvý syn Alexander. V tom čase manželka pracovala a Alexander sa staral o syna. Opäť sa prihlásil na vysokú školu Pedagogickú v Nitre, ktorú v roku 1972 dokončil a stal sa učiteľom. Vzdelanie potrebné na výuku nemeckého jazyka pre stredné školy si už popri zamestnaní doplnil na Univerzite Komenského. Až do roku 1988 učil na Strednom odbornom učilišti vo Dvoroch nad Žitavou. Nasledujúce štyri roky pracoval v novozámockom múzeu. Rok 1989 prežil v nádeji na lepšiu budúcnosť. Hoci sa sám novembrových demonštrácií nezúčastňoval, jeho starší syn a dcéra, vtedy vysokoškoláci, áno.
V roku 1992 sa vrátil opäť na stredné odborné učilište. Zaviedol systém bodového hodnotenia a skúšobné maturity pre žiakov druhého ročníka. Súčasne začal súkromne učiť nemčinu a venoval sa dejinám Nových Zámkov. Začal písať knihy o histórii Nových Zámkov a doposiaľ napísal 22 kníh.
Založil súkromnú knižnicu Bibliotéka Kaláka, ktorú Alexandrova manželka prevádzkuje dodnes. V súčasnosti rád pracuje v záhradke a sprevádza najmä turistov na „Prechádzke mestom“, kde im rozpráva o histórii mesta Nové Zámky. Spolu s manželkou sa teší zo svojich troch detí a štyroch vnúčat.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.