Spisovateľka Denisa Fulmeková mala asi desať rokov, keď sa dozvedela, že je vnučkou františkánského mnícha a exponovaného básnika Rudolfa Dilonga, ktorý jej starú mamu Valériu Reiszovú a mamu Dagmar zachránil pred deportáciou.
Rodina však počas arizácie prišla o hostinec, ktorý ich živil a v ktorom aj bývali. Výnimku sa podarilo vybaviť aj pre dvoch bratov starej mamy, ich švagriná s malým synčekom však prišla o život v koncentračnom tábore.
Dilong musel po vojne emigrovať. Angažoval sa v exilovej skupine Slovenský oslobodzovací výbor okolo Tisovho exministra Ďurčanského, ktorá sa usilovala o obnovenie samostatnej Slovenskej republiky. To, pre jeho partnerku, ktorá zostala na Slovensku, znamenalo perzekúcie zo strany socialistického režimu.
Ona ako jeho družka s dieťaťom prežívala ďalšie perzekúcie v povojnovom Československu. Denisa v knihe Konvália spomína na život svojej starej mamy, u ktorej v rannom detstve aj s rodinou bývala.
Keďže Denisin starý otec po vojne emigroval, za svojho starého otca považovala Jozefa Krivdu, ktorého si jej stará mama vzala po Dilongovom odchode.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.