Spisovateľka Denisa Fulmeková mala asi desať rokov, keď sa dozvedela, že je vnučkou františkánského mnícha a exponovaného básnika Rudolfa Dilonga, ktorý jej starú mamu Valériu Reiszovú a mamu Dagmar zachránil pred deportáciou.
Rodina však počas arizácie prišla o hostinec, ktorý ich živil a v ktorom aj bývali. Výnimku sa podarilo vybaviť aj pre dvoch bratov starej mamy, ich švagriná s malým synčekom však prišla o život v koncentračnom tábore.
Dilong musel po vojne emigrovať. Angažoval sa v exilovej skupine Slovenský oslobodzovací výbor okolo Tisovho exministra Ďurčanského, ktorá sa usilovala o obnovenie samostatnej Slovenskej republiky. To, pre jeho partnerku, ktorá zostala na Slovensku, znamenalo perzekúcie zo strany socialistického režimu.
Ona ako jeho družka s dieťaťom prežíva ďalšie perzekúcie v povojnovom Československu. Denisa v svojej knihe Konvália spomína na život svojej starej mamy, u ktorej v rannom detstve aj s rodinou bývala.
Po vojne však musel jej starý otec emigrovať. Denisa teda za svojho starého otca považovala Jozefa Krivdu, ktorého si jej stará mama vzala po Dilongovom odchode.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.