Eva Haarová, dnes Gerhard, sa narodila vo februári 1929 v rodine, ktorá mala butik s klobúkmi na bratislavskej Obchodnej ulici.
Matku stratila ako 12-ročná, čo pre ňu znamenalo aj to, že sa začala starať o obchod. Prvé deportácie ju pripravili o niekoľko sesterníc a bratrancov. Ona však zostala v Bratislave, kde zažila aj bombardovanie. Po povstaní ju však deportovali do koncentračného tábora aj s bratom a babičkou. Otcovi sa podarilo zázračne uniknúť, keď naskočil do idúcej električky. Zvyšok rodiny však putoval cez Sereď do Osvienčimu, kde Eva stratila oboch svojich blízkych. Doktor Mengele ju poslal pracovať do fabriky vo Freibergu. Oslobodenie však zažila už v Mauthausene, kam ich previezli ešte pred príchodom osloboditeľov. Domov prišla v máji 1945 vychudnutá tak, že ju otec nerozoznal od sesternice. Hneď nastúpila naspäť do školy. Arizovaný obchod im vrátili po vojne. O emigrácii prvýkrát s manželom uvažovali, keď ich talentovanú dcéru nevzali do školy. Keď od Evinho manžela ŠtB žiadala spoluprácu, emigrovali do Izraela, kde však neboli spokojní a tak sa odsťahovali do Ameriky, kde Evina dcéra vyštudovala molekulárnu biológiu a ako významná vedkyňa pracovala v americkom národnom inštitúte pre rakovinu.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.