Matka Soni Goldenbergovej (rodená Glattstein) ignorovala výzvu na registráciu v Prešove koncom marca 1942 a vyhla sa tak deportácii mladých židovských dievčat do Osvienčimu.
O pár dní sa vydala za Zoltána Goldenberga, ktorý ju zachránil. Otec bol účtovník a spolu s bratom získali výnimky, ktoré chránili pred deportáciou časť Glattsteinovej rodiny, ktorá zostala na Slovensku. V čase potlačenia SNP boli v obci Sásová pri Banskej Bystrici, matka už bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Snažili sa ukryť v horách, ale boli prezradení a odvlečení do koncentračného tábora v Seredi. Všetci boli transportovaní do koncentračných táborov, zostať mohla len Sonina mama. Soňu porodila cisárskym rezom 10. decembra 1945 a o jej prežití rozhodol sám Alois Brunner. V marci ich s mamou deportovali do Terezína: trojmesačnú Soňu a jej mamu s nezahojenou ranou na šesť dní v ohrade pre hospodárske zvieratá. Soňa po vyslobodení vážila 2,5 kg a zotavila sa len vďaka maminej húževnatosti. Matkini rodičia a jej osem súrodencov zahynulo. V júli 1945 sa otec vrátil z tábora Sachsenhausen – bez brata a bez otca. V 50. rokoch sa ŠtB pokúšala získať otca na spoluprácu, no ten to odmietol, čo malo za následok obmedzené pracovné možnosti. Soňa vyštudovala 12-ročné gymnázium a v roku 1963 začala študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V druhom ročníku prijala ponúknuté členstvo v KSČ, pričom jej motiváciou bola zásluha sovietskej armády, ktorá oslobodila Terezín. V roku 1968 odmietla pracovnú ponuku v Bratislave, aby sa v Prešove mohla starať o otca, s ktorým mala veľmi blízky vzťah. Ťažké mesiace strávené v koncentračných táboroch sa podpísali na zdraví oboch rodičov. V Prešove nastúpila do podniku Pozemné stavby. V marci 1969 odcestovala na tri mesiace do Izraela za svojou tetou a zvažovala, že tam zostane. Nakoniec sa na žiadosť rodičov vrátila. Pri previerkach na jar 1970 jej hrozilo, že ju kvôli tejto ceste vyhodia z práce, ale predseda celooborového výboru strany ju podporil a zostala radovou členkou strany. V roku 1972 sa vydala v Mukačeve, jej manžel pochádzal z Chustu na Zakarpatskej Ukrajine. V 70. rokoch bola dvakrát predvolaná na výsluch ŠtB v súvislosti so žiadosťou o výjazdovú doložku do Juhoslávie, spoluprácu nepodpísala. Do roku 2002 pracovala na Okresnej hygienickej stanici v Prešove, potom si otvorila advokátsku prax. Dnes žije s manželom v Bratislave.
Celý príbeh pamätníka nájdete v online archíve Memory of Nations.